Rana vedľa

Rozmýšľal som či tam nabúchať všetkých 30 klincov, ktoré Ikea k predmetnej skrinke pribalila. S prehľadom by totiž stačilo aj desať. Keďže len málo vecí je na ranné prebudenie sa zo stavu letargie lepšie, ako si poriadne zabúchať kladivom (susedia už aj tak asi nespia, a keby aj, v tehlovom baráku to zas až tak nepočuť), narval som ich tam všetky. Pekne  nadoraz, nech ani hlavička z toho dreva nevytŕča. Tak to má byť. Ešte poriadne dotiahnuť zámky, nech je to celé maximálne stabilné. Na každej zo skrinniek bude totiž stát jeden stĺpový reprák z „dokonalej súpravy reproduktorov pre nadšencov zariadení Hi-Fi“ a ten niečo váži.

Už len zložiť šuflíky (chýba jeden drevený spojovací kolíček, čo sa mi pri produktoch Ikea ešte nestalo, no nevadí), prilepiť tlmiace kolieska na vnútornú stranu ich čela, zasadiť do koľajničiek a skrinka je hotová. Táááák.

Posledný pohľad nadmieru šikovného majstra (viem zložiť kuchyňu, obývacie steny, ovládam pokládku plávajúcich podláh…) na úspešne zmajstrované dielo odhalí, že som vertikálnu spojovaciu dosku namontoval namiesto inej, ktorá mala byť použitá horizontálne. Spôsob uchytenia aj veľkosti sedia, až na to, že tú dýhovanú som nadrbal dovnútra na miesto, kde ju nevidieť a z tej škaredej, drevotrieskovej, som spravil čelný kus. Takže to celé bude treba rozobrať a poskladať nanovo.

Na kerú riť som tam nadrbal všetkých 30 klincov?