Rana vedľa

Chodí mi sem toľko rusky písaného spamu, že raz za čas, keď to mažem, sa ma Chrome pýta, či má túto rusky písanú stránku prekladať do slovenčiny.

Iba spat…

Na pripravovanom dní detí v River parku vraj už potvrdila svoju účasť aj živá Barbie, dozvedel som sa. Okamžite som si spomenul, ako sme svojho času s Bajajom budili pohoršenie okoloidúcich na prechode pre chodcov pred bratislavským tescom ma Kamennom námestí keďže sme si nahlas pospevovali Come on Barbie, let’s go party!
Mám pocit, že účasti na danej akcii sa asi nevyhnem, len kde zohnať nejaké dieťa aby ma pustili dnu? Na žiadnu požičovňu som doteraz nenarazil.

Človek si povie, že dosť bolo. To i ono mu na hlavu padlo, i ten svah nevyzeral dobre. Akoby sa mu chcelo už-už zosunúť a zavaliť, čo príde do cesty. Ješitnosť, zamaskovaná v krajších šatách hrdosti, musela ísť bokom.
A tak sedím na pníku, pozorujem prázdnu poľnú cestu. Ono je to fajn vec až kým sa neozvú duchovia minulosti. Len tak, či by sa nedalo to i ono. Teda, ono je to “len tak” z môjho pohľadu. Duchovia sa tvária, že to myslia vážne. Prečo až teraz, keď ješitnosť nepustí?
Nenašiel by sa nejaký exorcista čo by vedel zahnať duchov a s nimi v čerty aj duševný nepokoj?

Dcéra tety upratovačky ma nazvala, že ujo. Už to chce len ujčeka a bude.